Stať je určená predovšetkým pre čitateľov, ktorí majú záujem o kompletný prehľad o právnom vedomí ako faktora prevencie diváckeho násilia. V práci je rozobratý pohľad na význam prevencie kriminality u detí a mládeže. Konkrétne rozoberá jej interdisciplinárny a multidisciplinárny prínos pre trestné právo a kriminológiu. Obsah článku sa snaží načrtnúť aj význam alternatívnych trestov v rámci diváckeho násilia. Táto forma anti-sociálneho správania sa v priebehu času stáva fenoménom dnešnej doby. Je dôležité, aby sa prijali účinné legislatívne opatrenia, ktoré by mali mať predovšetkým preventívny účinok.

V akademickom roku 2016/2017 pripravila Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy – ako prvá právnická fakulta v Slovenskej republike – študijné zameranie „Športové právo“, ktoré spúšťa budúci akademický rok. Študijné zameranie Športové právo tak pribudne k už existujúcim úspešným zameraniam Fakulty práva PEVŠ – ako je „Realitné právo“ a „Európske právo“. Budúci akademický rok spúšťa Fakulta práva PEVŠ okrem už spomínaného zamerania „Športové právo“ aj kompaktnú študijnú jednotku „Medicínske právo“.

Predkladaný príspevok polemizuje s tézou, že športové právo sa stáva samostatným právnym odvetvím a to z pohľadu existujúcej právnej úpravy dotýkajúcej sa športu, ako aj prijatím nového zákona o športe. Autor sa zaoberá vysvetlením pojmu právne odvetvie, pričom pri definícii tohto pojmu sa zaoberá otázkou zaradenia športového práva v rámci duálnej štruktúry kontinentálnemu systému práva, a to k súkromnému alebo verejnému právu, kde zároveň ponúka vyriešenie otázky prípadného konfliktu pri určení charakteru športového práva. Časť predkladaného príspevku sa zaoberá historickým aspektom športu a úzko súvisiacou otázkou zodpovednosti v športe v historickom kontexte.

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.

Príspevok sa zaoberá úpravou disciplinárneho konania v zákone o športe. Zameriavame sa predovšetkým na oblasti, ktoré je nevyhnutné v dôsledku prijatia zákona v interných predpisoch športových zväzov novelizovať tak, aby tieto boli v súlade so zákonom. V závere príspevku sa venujeme problematike jednotného disciplinárneho poriadku pre celé športové hnutie.

Čiastočná úprava procesných pravidiel pre prípady porušenia antidopingových pravidiel je obsiahnutá v novom zákone o športe. Táto úprava zahŕňa predpoklady pre členov komisií a náležitosti rozhodnutia. Ďalšia úprava konaní je ponechaná na úpravu národných športových zväzov. Autor poukazuje na teoretické a medzinárodné princípy, ktoré je potrebné zohľadniť pri tvorbe procesných pravidiel. Autor na základe dlhodobých skúseností odporúča vytvorenie nadzväzového panelu rozhodcov s cieľom rozumného a efektívne usporiadania vzťahov v tejto oblasti.

Tento článek se zabývá Rozhodčím soudem pro sport (CAS) z perspektivy institucionální a procesní jako vzor pro funkcionáře a praxi, v rámci které CAS poslouží jako šablona pro vytvoření podobného tribunálu na národní úrovni v rámci sportovní asociace nebo dokonce při vnitrostátním legislativním programu. Článek se zabývá nezávislostí rozhodců a tribunálu jako takového, pokračuje klauzulemi o jurisdikci a charakterem tzv. Odvolací procedury, která je nejpoužívanější v rámci CAS a je současně nejoriginálnější v rámci mezinárodní arbitráže, dále je pojednáno o nákladech řízení a dalších aspektech.

Srbská republika hostila 15. marca 2012 v Belehrade XII. konferenciu ministrov Rady Európy zodpovedných za oblasť športu, ktorá sa konala v kooperácií s tzv. EPAS (Enlarged Partial Agreement on Sport). EPAS je jedna z rozšírených čiastkových zmlúv Rady Európy, konkrétne v oblasti športu, ktorá umožňuje niektorým štátom RE plus ďalším signatárom zmluvy angažovať sa v osobitných aktivitách spoločného záujmu so súhlasom ostatných členov RE. Autori sa predkladanom príspevku pokúšajú priblížiť priebeh konferencie a 3 schválené rezolúcie č. 1, 2.1 a 2.2 vo všeobecnosti, ako i z pohľadu Slovenskej republiky v podobe odporúčaní pre budúcnosť.

Příspěvek se zabývá tématem ochrany lidských práv mezi nestátními subjekty v oblasti sportu a prezentuje tuto problematiku zahraničními zkušenostmi ve světle judikatury Evropského soudu pro lidská práva, judikatury v USA a švýcarské kauzy Matuzalem. Jde o to, zda je to spravedlivé, aby nebylo možné využít ve sportovním prostředí ochrany lidských práv směrem k subjektům sportovních asociací, aniž by šlo o jednání státu. Sportovní asociace přitom regulují řadu aspektů zasahujících nad rámec pouhých pravidel hry na sportovišti, to znamená, pokud jde o zásahy do postavení sportovce a ochrany jeho osobnostních a ekonomických práv.

Dohovor Rady Európy (ďalej aj „RE“) k manipulácií športových súťaží bol otvorený k podpisu dňa 18. septembra 2014 v Magglingene/Macoline vo Švajčiarsku na stretnutí ministrov zodpovedných za šport RE. Dohovor bol na stretnutí podpísaný 15 krajinami, z toho 7 členskými štátmi EÚ (Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Litva a Holandsko) a dňa 2. októbra 2014 dohovor podpísalo Francúzsko. Do platnosti vstúpi 1. januára 2015. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spolupráce na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania. Dohovor vyzýva vlády členských krajín RE, aby prijali opatrenia, vrátane právnych predpisov, najmä aby zabránili konfliktu záujmov prevádzkovateľov športového stávkovania a športových organizácií, aby podporovali regulačné orgány športového stávkovania v boji proti podvodom, v prípade potreby obmedzením ponuky športových stávok alebo pozastavením prijímania stávok a bojovali proti nelegálnemu športovému stávkovaniu prostredníctvom zrušenia alebo obmedzenia prístupu k dotknutým prevádzkovateľom a zablokovaním finančných tokov medzi nimi a spotrebiteľmi. Športové organizácie, vrátane organizátorov súťaží, ktorí sú tiež povinní prijať a zaviesť prísnejšie pravidlá pre boj proti korupcii v športe, tvrdšie sankcie a primerané disciplinárne a odradzujúce opatrenia v prípade trestných činov, rovnako ako princípy dobrej správy. Dohovor iniciuje aj poskytnutie ochrany pre informátorov a svedkov. Otázkou dnes nie je, či Slovenská republika dohovor podpíše, ale kedy. Dohovor tak bude v blízkej dobe predstavovať veľmi dôležitý legálny nástroj toho, ako upraviť legislatívu v problematike ovplyvňovania športových súťaží v Slovenskej republike, ktorú však je potrebné upraviť aj bez ohľadu na existenciu dohovoru.